Dnes byste v ČR jen těžko hledali zemědělce, který nikdy neslyšel o bioplynové stanici (BPS). A i když si s myšlenkou výstavby bioplynové stanice pohrávala většina zemědělců, zdaleka ne všichni o takové investici uvažovali jako o hospodářském komplexu, který řeší hned několik problémů českého rolníka najednou.
V súčasnej dobe sú v odborných kruhoch intenzívne diskutovanými oblasťami komplexnej ochrany prírody energetika a nakladanie s odpadmi. Vo svetovej energetike rastie rok po roku záujem o rozličné obnoviteľné formy a nosiče energie (ale najmä o biomasu), a to hlavne v dôsledku znižujúcich sa zásob fosílnych energetických surovín, ale i nutnosti obmedzenia produkcie skleníkových plynov, či pretrvávajúca verejná nedôvera k jadrovým elektrárňam. Širšie využívanie biomasy pre energetické účely patrí k prvoradým cieľom energetickej politiky mnohých štátov. Biomasa ako nosič energie či energetická surovina sprevádza človeka od dávnej minulosti až do súčasnosti. Motivácia k nej sa dnes týka tak lesníckej ako aj poľnohospodárskej politiky a v neposlednom rade aj politiky ochrany životného prostredia.
Fotovoltaika (spisovne slovensky označovaná ako fotovoltika) je premena slnečnej energie na elektrickú. Prebieha vďaka fotovoltaickému efektu, ktorý nastáva v kremíkových polovodičových vrstvách fotovoltaických panelov (modulov), tvarovo podobných solárnym kolektorom.
Využití odpadního tepla ze zdrojů které vyzařují teplo v jakékoliv formě, je dnes věnována značná pozornost a jeden z těchto zdrojů v malém využití je v chladírenské technice. Období levné energie skončilo a další růst a dovoz energie vlivem světových cen je stále nákladnější, proto je třeba primární energii nejen ušetřit, ale ještě ji zhodnotit.
Spaľovaním biomasy rastlinného pôvodu (fytomasy) nenarastajú emisie oxidu uhličitého, nakoľko rovnaké množstvo oxidu uvoľneného spaľovaním sa spotrebováva z atmosféry pri fotosyntetických procesoch tvorby rastlinnej biomasy. Z hľadiska tvorby skleníkových plynov sa preto biomasa označuje ako neutrálny zdroj.
