Bioplynove_stanice - EcoTechnika

Občan, obec a elektroodpad

Elektrospotrebiče (resp. elektrozariadenia) sú vo vyspelej spoločnosti samozrejmou súčasťou každodenného života ľudí. Chladnička, televízor, video, osobný počítač, mikrovlnná rúra, kosačka na trávu a pod. sa stali bežnou výbavou väčšiny domácností. Výroba elektrospotrebičov je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich výrob spotrebného tovaru.



Každý výrobok raz skončí svoju životnosť, buď sa pokazí, opotrebuje alebo je jednoducho nahradený novším, lepším. Zo starých, vyradených elektrospotrebičov vzniká odpad, hovoríme o elektroodpade z domácností. Novelizovaný zákon o odpadoch č. 223/2001 Z. z. definuje 10 kategórií elektroodpadu:
Veľké domáce spotrebiče (chladničky, pračky, elektrické sporáky, ...),
Malé domáce spotrebiče (vysávače, žehličky, mlynčeky, kávovary, ...),
Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia (osobné počítače, kopírky, telefóny, faxy, mobily, ...),
Spotrebná elektronika (rozhlasové a televízne prijímače, videorekordéry, hudobné nástroje, ...),
Svetelné zdroje (žiarivky, výbojky, ...) ,
Elektrické a elektronické nástroje (vŕtačky, pílky, šijacie stroje, kosačky, ...),
Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely (videohry, hracie automaty, počítače na bicyklovanie, beh,...),
Zdravotnícke zariadenia (prístroje na dialýzu, dýchacie prístroje, ...),
Prístroje na monitorovanie a kontrolu (hlásič elektrickej požiarnej signalizácie, termostaty, prístroje na meranie, váženie, ...),
Predajné automaty ( automaty na nápoje, na tuhé výrobky, na výdaj peňazí, ...).


Čo s elektroodpadom z domácností?
Elektroodpad nie je bežným odpadom ako je napr. komunálny odpad z papiera, z plastov, zo skla a pod. Pri výrobe elektrospotrebičov sa použili materiály, ktoré majú aj škodlivé vlastnosti. Pri bežnom používaní elektrospotrebičov tieto materiály nijako neohrozujú človeka, lebo sú zabudované v súčiastkách, konštrukčných dieloch a človek s nimi neprichádza do priameho styku (napr. luminofor vo vnútri klasickej obrazovky televízora, olej v kompresore v chladničke a pod.). Nakladanie s elektroodpadom si vyžaduje špeciálne postupy. Neodbornou manipuláciou môžu škodlivé látky uniknúť z elektroodpadu a tým môžu ohroziť zdravie ľudí a životné prostredie. To je zdravotné a ekologické hľadisko nakladania s elektroodpadom.
Pri výrobe elektrospotrebičov sa použili železné, neželezné i vzácne kovy, plasty, sklo a pod. V súčasnom svete, kedy rastie dopyt po surovinách, sa stáva elektroodpad zdrojom cenných druhotných surovín. Preto hovoríme aj o ekonomickom hľadisku nakladania s ektroodpadom. Odpoveď na otázku, čo s elektroodpadom, dáva jeho recyklácia.


Čo je recyklácia odpadu?
Odpady môžeme buď zneškodňovať alebo zhodnocovať. V našich podmienkach odpady zneškodňujeme skládkovaním alebo spaľovaním. Zneškodňovanie odpadov má však často negatívny vplyv na životné prostredie. Skládky odpadov predstavujú potenciálnu hrozbu pre životné prostredie, spaľovanie odpadov bez škodlivých emisií do ovzdušia je problematické. Už samotné slovo „zneškodňovanie" nasvedčuje, že odpad „likvidujeme" bez úžitku, navyše často s negatívnymi účinkami na životné prostredie.
Alternatívou zneškodňovania odpadov je ich zhodnocovanie. Odpady možno zhodnocovať energeticky a materiálovo. Pod energetickým zhodnocovaním rozumieme využívanie odpadu na výrobu energie, napr. výrobu alternatívnych palív z odpadu pre cementárne. Materiálové zhodnocovanie odpadu je využívanie odpadu ako druhotnej suroviny na výrobu nového produktu. Najdôležitejším materiálovým zhodnocovaním odpadu je jeho recyklácia, t.j. vrátenie odpadu ako druhotnej suroviny do výrobného cyklu na výrobu nových výrobkov s cieľom šetriť primárne surovinové zdroje.
Zneškodňovanie aj zhodnocovanie odpadov si vyžaduje náklady. Platí jednoduchá úvaha. Ak zhodnotíme viac odpadov, získame viac druhotných surovín a menej odpadu budeme musieť zneškodniť. Ekonomický prospech bude zo získaných druhotných surovín a z ušetrených nákladov na zneškodňovanie odpadov. Súčasne dvojnásobne pomáhame nášmu životnému prostrediu: šetríme prírodné surovinové zdroje a znižovaním množstva zneškodňovaných odpadov obmedzujeme nepriaznivé vplyvy skládok a spaľovní na životné prostredie.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú nedostatok primárnych surovín. Recyklovanie elektroodpadu je preto pre Slovensko mimoriadne dôležitá úloha. Občan recykláciu elektroodpadu podporuje prostredníctvom recyklačného poplatku, ktorý zaplatí pri kúpe nového elektrozariadenia.


Čo môže urobiť s elektroodpadom občan?
Nakladanie s elektroodpadom sa začína jeho zberom. V systéme zberu elektroodpadu má občan dôležitú úlohu. Občan môže odovzdať elektroodpad dvojakým spôsobom. Prvou možnosťou je bezplatne odovzdať starý elektrospotrebič (chladnička, televízor, rádio, ...) pri kúpe nového elektrospotrebiča rovnakého druhu (napr. starý televízor pri kúpe nového televízora). Tento spôsob nazývame spätný odber. Druhou možnosťou je bezplatne odovzdať staré elektrozariadenie na zbernom dvore v obci alebo v meste, kde občan býva. Tento spôsob nazývame oddelený zber elektroodpadu.
Elektroodpad zo spätného odberu a z oddeleného zberu je následne prepravovaný na recykláciu do špecializovaných firiem.


Prečo je výhodné pre obce a mestá zberať elektroodpad?
Zber elektroodpadu môže predstavovať pre obce a mestá zaujímavý zdroj príjmov. Na rozdiel od viacerých iných druhov komunálneho odpadu za elektroodpad obec alebo mesto neplatí, ale dostáva zaplatené. Je len na obci či meste, ako dokáže zorganizovať zber elektroodpadu a ponúknuť ho zberným a spracovateľským firmám.
Obce a mestá každoročne vynakladajú na likvidáciu komunálneho odpadu veľké finančné čiastky a tento nepriaznivý trend stále rastie. Pritom z ušetrených peňazí môže byť v obci či v meste nový chodník, opravená škola, upravené verejné priestranstvo a pod.
Slovensko má v r. 2008 a v nasledujúcich rokoch vyzbierať a súčasne zhodnotiť 4 kg elektroodpadu na občana za rok. Ide o veľmi náročnú úlohu. Každý občan, obec a mesto môže pomôcť splniť túto úlohu. Stačí, ak občan každý starý elektrospotrebič odovzdá do predajne pri kúpe nového elektrospotrebiča alebo ho odovzdá na zbernom dvore vo svojej obci alebo v meste. Aj týmto prispeje svojim dielom k ochrane životného prostredia. Životné prostredie sme povinní chrániť a zveľaďovať. Našim potomkom ho musíme odovzdať v takom stave, aby mali možnosť žiť vo svete trvalo udržateľného rozvoja.

Text: RNDr Ľudovít Boleček

Späť

Témy:

Bioplynové stanice v EcoTechnike