Bioplynove_stanice - EcoTechnika

Charakteristiky pracovného prostredia

Každoročné medzinárodné summity o znížení produkcie plynov skleníkového efektu, o klimatických zmenách, o globálnom otepľovaní alebo o znižovaní množstva a úprave chemických vlastností odpadov, sú stále na prvých stránkach svetovej tlače. V skutočnosti množstvo plynov skleníkového efektu rastie, planéta sa otepľuje a odpadu je stále viac. Ratifikácia uzavretých a jednohlasne podporených dohôd je veľkou prekážkou, aby sa skutočne začala svetová ochrana životného prostredia našej planéty pred jej najinteligentnejším obyvateľom.


Obr. č. 1 Ilustračný záber na výrobnú prevádzku

„Zelené" výrobky a „zelené" výrobné technológie

Po zlyhaní politických a ekonomických riešení zostal inžiniersky prístup, ktorý prejavuje záujem o také druhy výroby, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Záujem sa prehlboval zvyšovaním priemyselného znečistenia, sprísňujúcou sa legislatívou najmä v európskych krajinách, iniciatívou environmentálnych organizácií a tiež v dôsledku ďalších skutočností. Napríklad tých, ktoré viedli ku vráteniu celého exportu nevhodných výrobkov do krajiny pôvodu alebo ku nárastu počtu uvedomelých zákazníkov, žiadajúcich si „zelené" výrobky a „zelené" výrobné technológie.
Dôležitou otázkou je čo je v skutočnosti „zelená" technológia alebo výrobok. Naozajstné „zelené technológie a výrobky" existujú iba v biosfére a sú tým stabilnejšie, čim menej sa ich pokúša človek „vylepšiť".
Presnejším výrazom ako sa starať aj o životné prostredie, nielen o svoje potreby, je environmentálne prijateľná a environmentálne uvedomelá výroba. Zahŕňa životný cyklus výrobku alebo technológie, ako aj pracovné prostredie, teda mikroenvironment, v ktorom tento výrobok vzniká, prípadne kde sa výrobná technológia aplikuje.


Globálny problém vyžaduje globálny prístup k riešeniu

Ak sa zaujímame o ochranu životného prostredia (životne dôležitého prostredia) ako o globálny systém planéty a nechránime jeho malý podsystém - pracovné prostredie, míňame sa cieľa. Na druhej strane sa môžeme zaoberať len pracovným prostredím a zanedbávať životné prostredie s postojom „čo je za plotom, sa ma netýka". Obidva postoje sú overené v praxi s jednoznačným výsledkom, že iba starostlivosť o všetky podsystémy, ktoré tvoria globálny systém, je riešením.
Aj keď sa hlavná pozornosť v tejto práci venuje pracovnému prostrediu, nahliada sa naň ako na neoddeliteľnú súčasť životného prostredia. Pracovné prostredie môže navzájom splývať so životným prostredím, napríklad pri lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve.

Rozdelenie pracovného prostredia

Pracovné prostredie môžeme kategorizovať podľa rôznych kritérií. Podľa veľkosti a počtu jednotlivcov (Obr.2), ktorí sa v ňom nachádzajú, ho kvantitatívne delíme na:
- mikro-pracovné prostredie, t.j. pracovné prostredie jedného človeka, teda pracovné miesto, pracovná pozícia, pracovné zaradenie, pracovný uzol, stanovište, základné pracovisko, atď;
- mezo-pracovné prostredie, t.j. pracovné prostredie dvoch a viac ľudí, v ktorom vykonávajú buď samostatne alebo v súčinnosti nejakú činnosť. Hovoríme o pracovnom tíme, pracovnej skupine, výrobnej prevádzke, výrobnom podniku, výrobnom systéme. V tomto mezo-pracovnom prostredí sa jednotlivci navzájom ovplyvňujú svojimi vlastnými mikro-pracovnými prostrediami;
- makro-pracovné prostredie, t.j. pracovné prostredie všetkých výrob vo svetovom meradle. Je tvorené od výrobných dielní, až po nadnárodné koncerny.
Iná kategorizácia pracovného prostredia je podľa jeho kvalitatívnych charakteristík, akými sú zdravotné riziká a kategorizácia prác. Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií:
Práce prvej kategórie, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia.
Práce druhej kategórie, pri ktorých vzhľadom na riziko neexistuje predpoklad poškodenia zdravia, najmä:
- práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi,
- práce, pri ktorých je rizikovým faktorom práce ionizujúce žiarenie, ak stavebné, technické a organizačné opatrenia zaručujú, že ožiarenie zamestnancov ani pri dlhodobej expozícii neprekročí limity ožiarenia pracovníkov ustanovené osobitným predpisom.

Obr. č. 2

Práce tretej kategórie sú:
- práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia, vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie,
- práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia,
- práce vykonávané v kontrolovanom pásme, pri ktorých vzhľadom na úroveň a premenlivosť radiačných parametrov je na obmedzenie ožiarenia pracovníkov na úroveň limitov ožiarenia nevyhnutné používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať dodatočné technické, organizačné alebo iné špecifické ochranné opatrenia.
Do štvrtej kategórie sa len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, zaraďujú:
- práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia, vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,
- práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia,
- práce, vykonávané pri činnostiach vedúcich k ožiareniu, pri ktorých ožiarenie pracovníkov prekračuje limity ožiarenia a takéto ožiarenie kladne posúdil úrad verejného zdravotníctva
Rizikovou prácou je práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.
Podľa druhu nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú zdravie pracovníka môžeme deliť pracovné prostredie s:
- biologickým nebezpečenstvom,
- psychologickým nebezpečenstvom,
- fyzikálnym nebezpečenstvom,
- sociologickým nebezpečenstvom.
- chemickým nebezpečenstvom,
Delenie jednotlivých druhov pracovného prostredia nie je ukončené a stále narastá. Je to spôsobené napr. rastom civilizačných chorôb, generovaním nových druhov chemikálií, senzibilizáciou na vonkajšie podnety. Väčšinou sa však rôznia faktormi, ktoré majú dominantný vplyv.

Charakteristiky pracovného prostredia

Výrobný proces, prebiehajúci v pracovnom prostredí je daný charakteristikami, ktoré delíme podľa prístupu k výrobnému procesu na:
- environmentálne, ktorými sa zaoberá environmentálne inžinierstvo a manažérstvo,
- ekonomické, ovplyvňujúce ekonomiku mezo-pracovného prostredia, výdavky a náklady na výrobu, dopyt a ponuka, miera inflácie, nezamestnanosť v regióne, prístupnosť trhov a iné,
- technologické, určujúce celý výrobný proces a všetky použité technológie, súvisia tiež s produktivitou (strojová kapacita, množstvo vyrobených kusov, hmotnosť odpadového toku, tepelná bilancia procesu, atď.),
- organizačné, ktoré riadia environmentálne, ekonomické a technologické charakteristiky. Zahŕňajú vzťahy podriadenosti a nadriadenosti, komu kto podlieha priamo, funkčne, alebo v určitých záležitostiach, jeho miesto v tímovej práci;
- inštitucionálne, ktoré spočívajú v uplatňovaní regionálnej politiky a kvality ľudského potenciálu. K inštitucionálnym faktorom zaraďujeme inštitúcie nielen v podobe existujúcich organizácií, ale významným faktorom sú zvyklosti a hodnoty skupiny, spôsoby správania sa, ktoré sa postupne zaužívali, inštitucionalizovali. Sú dôvodom pre vytvorenia daného pracovného prostredia.
Environmentálne charakteristiky môžeme ďalej rozdeliť podľa príslušných faktorov pracovného prostredia a práce na:
- biologické faktory pracovného prostredia (kvalitatívne a kvantitatívne),
- fyzikálne faktory pracovného prostredia (kvalitatívne a kvantitatívne),
- chemické, karcinogénne a mutagénne faktory pracovného prostredia, na ktorých kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie využívame spektrofotometrické, elektrochemické a chromatografické metódy,
- psychologické a sociopsychologické faktory pracovného prostredia s využitím metód psychológie práce (tieto faktory sú tiež podsystémami k ekonomickým, organizačným a inštitucionálnym parametrom).
Schematické rozdelenie hlavných charakteristík pracovného prostredia s ich jednotlivými faktormi je znázornené na obr.3.

Obr. č. 3


Dohľad nad zdravím pracovníkov v súvislosti s pracovným prostredím

Úlohou environmentálneho inžinierstva je pomáhať pri sledovaní expozícií zdraviu škodlivým faktorom práce a pracovného prostredia pracovníkov v technologických prevádzkach a zabezpečovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnotenie zdravotných rizík z expozície nebezpečným faktorom práce a pracovného prostredia.
Cieľom sledovania je správne hodnotenie zdravotného stavu a zdravotnej spôsobilosti pracovníkov, ich ochrana pred rizikami vyplývajúcimi zo zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí ako aj prevencia odchodu pracovníkov z daného pracovného prostredia zo zdravotných dôvodov v dôsledku nevhodných pracovných podmienok. Toto úsilie je podporované súborom nariadení, vyhlášok a zákonov, ktoré sa každoročne aktualizujú.

Text: Alena PAULIKOVÁ, Technická univerzita v Košiciach

Späť

Témy:

Bioplynové stanice v EcoTechnike