Bioplynove_stanice - EcoTechnika

Ako ďalej v odpadovom hospodárstve SR? (zamyslenie nad niektorými oblasťami odpadového hospodárstva SR)

Charakterizovať súčasný stav odpadového hospodárstva SR je pomerne náročná úloha z dôvodu absencie relevantných koncepčných a analytických podkladov. Pri skladaní celkovej mozaiky o tejto oblasti je potrebné vychádzať z jednotlivých sektorov, prúdov odpadov, dostupných štatistických hlásení a evidencií, ktoré sú spravované a vedené rôznymi subjektmi s rozdielnou mierou zodpovednosti za ich správnosť.

 

Slovenská republika od roku 1995 pri spracovávaní údajov o vzniku a spôsoboch nakladania s odpadmi celoplošne využíva Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO). Už niekoľko rokov predstavujú informácie získané pomocou RISO dátovú základňu pre plánovanie, aktualizáciu a vyhodnocovanie plnenia cieľov a opatrení Programov odpadového hospodárstva. Výnimku tvorí štatistika o komunálnych odpadoch, ktorú od roku 2003 zabezpečuje na základe medzirezortnej dohody Štatistický úrad SR. Práve v oblasti vedenia a vyhodnocovania evidencií o vzniku a nakladaní s odpadmi má SR jednu zo svojich najväčších rezerv. Údaje vkladané do systému RISO sú mechanicky preberané a vyhodnocované akoby išlo o údaje zodpovedajúce realite pri nakladaní s odpadmi. Je pritom všeobecne známe, že hlásenia okrem nepresností a chýb spôsobených ľudským zlyhaním obsahujú aj zavádzajúce informácie značne skresľujúce skutočný stav nakladania s odpadmi. RISO tak predstavuje pomerne presné vyhodnotenie nahlásených údajov, avšak miera využiteľnosti takýchto údajov je viac ako otázna. V praxi chýba verifikácia vkladaných údajov do hlásení, kontrola a sankčný postih za neplnenie si evidenčných povinností.
Jedným z mála bilančných materiálov, z ktorých je možné spraviť si predstavu o súčasnom stave odpadového hospodárstva SR, je „Správa o stave životného prostredia v SR", ktorú na základe Aarhuského dohovoru z roku 1998 každoročne pripravuje Ministerstvo životného prostredia SR. Správa obsahuje bilancie vzniku odpadov, nakladanie s nimi, použitie finančných mechanizmov v odpadovom hospodárstve, údaje o cezhraničnej preprave odpadov.


Stav odpadového hospodárstva SR v roku 2008
Pre rok 2008 správa uvádza bilanciu vzniku 15 355 979 t odpadov v SR, z ktorých bolo 11 492 078 umiestnených na trh (pôvodcovia ich museli v zmysle zákona o odpadoch ponúknuť na zhodnotenie alebo zneškodnenie osobám oprávneným na nakladanie s odpadmi)



Tab. č.1 Bilancia odpadov v SR v roku 2008
Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010, Enviroportal


Z celkového množstva vyprodukovaných odpadov umiestnených na trh v roku 2008 bolo zhodnotených 5 157 389 ton odpadov - 53 % z celkového množstva odpadov (bez komunálneho odpadu)
- prevládajúce činnosti zhodnocovania odpadov -
- R3 - Recyklácia alebo spätné získavanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá (vrátane kompostovania a iných biologických transformačných procesov) - 11 %
- R4 - Recyklácia alebo spätné získavanie kovov a kovových zlúčenín - 13 %
- R5 - Recyklácia alebo spätné získavanie iných anorganických materiálov - 35 %
- R10 - Úprava pôdy za účelom dosiahnutia prínosov pre poľnohospodárstvo alebo pre zlepšenie životného prostredia - 15 %

V roku 2008 bolo z celkového množstva odpadov umiestnených na trh zneškodnených 3 981 801 ton odpadu - 41 % z celkového množstva odpadov (bez komunálneho odpadu)
- prevládajúce činnosti zneškodňovania odpadov -
- D1 - Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov) - 81 %

 

ako1
Graf č.1 Produkcia odpadov v SR v rokoch 2005-2008
Zdroj: MŽP SR


Z grafu č.1 je badateľný mierny medziročný vzostup tvorby odpadov v SR v rokoch 2005-2008 (rok 2006 bol nadpriemerný v dôsledku mimoriadnej produkcie stavebných odpadov).

 

ako2

Graf č.2 Nakladanie s odpadmi v SR v roku 2008
Zdroj: MŽP SR


I napriek skutočnosti, že štatisticky z údajov spracovaných RISO, vychádza že v SR bolo v roku 2008 53 % odpadov zhodnotených nemožno byť s týmto výsledkom spokojný, pretože podľa záväznej časti Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2006-2010 (POH SR) sa stanovil cieľ pre rok 2010 dosiahnuť 70 % materiálového a 15 % energetického zhodnotenia z celkového vzniknutého množstva odpadov v SR. Výsledky roku 2008 nedávajú žiadne predpoklady na splnenie tohto cieľa.
Nepriaznivá je situácia je aj pri nakladaní s komunálnymi odpadmi (KO). V roku 2008 vzniklo v SR celkovo 1 790 691 t komunálnych odpadov, čo činí v priemere na 1/obyvateľa/rok 331 kg. Z tohto množstva bolo 1 371 354 t zneškodnených (78 %), 285.646 t zhodnotených (16 %) a pre 103.787 t bolo použité iné nakladanie.

 

ako3

Graf č.3 Nakladanie s komunálnymi odpadmi v SR v roku 2008
Zdroj: MŽP SR


Vzhľadom k tomu, že zneškodňovanie komunálnych odpadov bolo prevádzané v našich podmienkach výlučne skládkovaním možno konštatovať, že hierarchia nakladania s komunálnymi odpadmi v SR je postavená na hlavu. Uprednostňujeme zneškodňovanie odpadov pred ich materiálovým alebo energetickým zhodnocovaním. Výrazným spôsobom sa pod tento stav podpisuje existujúca infraštruktúra odpadového hospodárstva, nastavenie cien za uloženie odpadu na skládkach, ktoré motivuje pôvodcov odpadu k zaužívanému spôsobu nakladania s odpadmi. V roku 2008 bolo na Slovensku v prevádzke 143 skládok, z toho 13 na nebezpečný odpad, 114 na nie nebezpečný odpad a 16 na inertný odpad.
I napriek silnej podpore zo strany Environmetálneho fondu, Recyklačného fondu, prostriedkov z Operačného programu Životné prostredie na roky 2007-2013 nemožno hovoriť o zásadných úspechoch v oblasti separovaného zberu. Aj napriek tomu, že sa do tejto oblasti investovalo množstvo prostriedkov je súčasný stav taký, že pre obce je separovaný zber stratový.
Slovenská republika v čase vstupu do Európskej únie nedosahovala v oblasti odpadového hospodárstva úroveň jej starých členských krajín a nedokázala plniť ciele vyplývajúce z platných smerníc a právnych predpisov EU. Bolo to prirodzené, pretože jej dovtedajší vývoj bol značne odlišný, neporovnateľný s pomermi v pôvodných členských krajinách EÚ. Z tohto dôvodu si SR vynegociovala určité prechodné obdobia a výnimky v oblastiach, kde nebolo reálne očakávať prevzatie záväzkov z európskej do našej domácej legislatívy. Týkalo sa to predovšetkým Smerníc: 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), 1999/31/ES o skládkach odpadov, 2000/76 o spaľovaní odpadov, 96/59/ES o polychlórovaných bifenyloch a polychlórovaných terfenyloch (PCB/PCT), 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti.
Od 1.1.2004 už prešlo šesť rokov, ktoré mala SR dostatočne využiť na to, aby odstránila pôvodné nedostatky v oblasti odpadového hospodárstva a priblížila sa štandardu najrozvinutejších členských krajín EU.
Uplynulé roky možno hodnotiť ako premárnenú príležitosť na výrazný pokrok pri nakladaní s odpadmi. Obdobie 2004-2009 bolo poznamenané povinným plnením záväzkov, topornou transpozíciou niektorých smerníc európskeho práva, ktorú sme uskutočňovali nedôsledne, povrchne a na slovenský spôsob. Značné problémy narobila Ministerstvu životného prostredia domáca legislatíva nieto ešte smernice EU.
V tomto období SR prakticky rezignovala na tvorbu ucelených koncepcií v oblasti nakladania s odpadmi, stanovenie reálnych cieľov a vytvorenie podmienok na ich plnenie. Príkladom za všetky je porušovanie základného piliera legislatívy SR v odpadovom hospodárstve, zákona č.223/2001 Z.z. o odpadoch priamo štátnymi orgánmi, ktoré ho majú riadiť a kontrolovať. Absencia Krajských programov odpadového hospodárstva a následne aj ich okresných foriem na roky 2006-2010 vytvorila v regiónoch Slovenska vákuum, ktoré sa nepodarilo sa celé uvedené obdobie zaceliť. Samotný Program odpadového hospodárstva SR, schválený vládou SR, i bez tak nemá patričnú vážnosť a jeho nedodržiavanie sa berie za samozrejmú vec. Sú si toho vedomí všetci účastníci trhu s odpadmi: pôvodcovia odpadov, obce a mestá, priemyselné podniky, poskytovatelia služieb, štátna správa.
V prostredí, v ktorom MŽP SR ako ústredný orgán svoju úlohu koordinátora neplní, nastupujú náhradní vykonávatelia politiky. V našom prípade sa jedným z takýchto „nových" centier stal Recyklačný fond (RF), ktorému zákon o odpadoch umožňuje príjem poplatkov od výrobcov a dovozcov určených komodít za ich umiestnenie na trh SR a zároveň ich použitie na zber a recykláciu. O tom, že použitie týchto prostriedkov nebolo optimálne svedčí súčasný stav, keď aj v oblasti komunálnych odpadov sme na míle vzdialený smernej časti POH SR na roky 2006-2010, keď sa v roku 2010 predpokladalo 40%-né materiálové zhodnotenie vyprodukovaných KO, 20%-né energetické zhodnocovanie a iba 40%-né skládkovanie. V roku 2008 sme podľa tohto základného strategického materiálu plánovali dosiahnuť 45 kg vyseparovaných zložiek KO/obyvateľa/rok - skutočnosťou je podľa údajov ŠÚ SR: 25 kg/os./rok. Druhou stranou mince je skutočnosť, že pre mnohé komodity sa podporili z RF projekty, ktoré vytvorili väčšie spracovateľské kapacity než bolo potrebné.

 

ako4

Tab. č. 2 Recyklačné kapacity vybratých zložiek odpadu v SR, Zdroj: *RF, ** SAŽP
*** len kovové obaly bez kovového šrotu


Pozitívnymi správami uplynulého obdobia 2005-2010 je vytvorenie silného postavenia kolektívnych systémov pre plnenie povinností výrobcov a dovozcov elektrozariadení v oblasti zberu, materiálového zhodnocovania a recyklácie elektroodpadu. Súhrnný výsledok pôsobenia všetkých kolektívnych systémov v tejto oblasti za uvedené obdobie je veľmi výrazný a dáva predpoklady na plnenie stanovených limitov zberu. Zástupcovia kolektívnych systémov sa v posledných dňoch veľmi priblížili dohode so zástupcami miest a obcí o plnom financovaní zberu elektroodpadu z domácností.

 

ako5

Graf č.4 Zber elektroodpadu v SR 2003-2009 v tonách
Zdroj: Envidom


Text: Ing. Ľubomír Augustín

Späť

Témy:

Bioplynové stanice v EcoTechnike