Bioplynove_stanice - EcoTechnika

Emisné kvóty

Systém obchodovania s emisnými kvótami by mal byť základným kameňom boja proti klimatickým zmenám. Je to prvý medzinárodný systém obchodovania s emisiami CO2 na svete. Na tomto systéme sa podieľa okolo 12 000 priemyselných zariadení, na ktoré pripadá približne polovica emisií CO2 v Európe.

 

kvoty1

 

Cieľom je pomôcť členským štátom EÚ dosiahnuť zhodu so svojimi záväzkami v rámci Kjótskeho protokolu*. Obchodovanie s emisnými kvótami nevytvára nové ciele v oblasti životného prostredia, ale umožňuje lacnejším spôsobom dosiahnuť zhodu s existujúcimi cieľmi stanovenými Kjótskym protokolom. To, že sa zúčastneným spoločnostiam umožní kupovať a predávať emisné kvóty, znamená, že ciele sa môžu dosiahnuť s nižšími nákladmi. Rovnako ako na každom voľnom trhu cena kvót vyplýva z dopytu a ponuky.

 

Účel národných plánov prideľovania kvót

Národné plány prideľovania emisných kvót určujú ich celkové množstvo, ktoré členské štáty poskytnú svojim spoločnostiam, a ktoré potom tieto spoločnosti môžu samy predať, alebo kúpiť. To znamená, že každý členský štát sa musí pre budúcnosť rozhodnúť, aké kvóty pridelí a akú kvótu dostane každá prevádzka podieľajúca sa na systéme obchodovania s emisnými kvótami. Vychádza sa z myšlienky, že členské štáty obmedzia emisie CO2 zo sektora energetiky a priemyslu prostredníctvom prideľovania kvót, ktoré sa tým stanú vzácnymi tak, aby sa fungujúci trh mohol neskôr rozvíjať a celkové množstvo emisií sa potom v skutočnosti znížilo.

Systém obchodovania s emisnými kvótami sa bude vzťahovať celkovo na viac ako 12 000 prevádzok v EÚ (veľké spaľovacie zariadenia, rafinérie ropy, koksárenské pece, železiarne, oceliarne a závody na výrobu cementu, skla, vápna, tehál, keramiky, celulózy a papiera). Vo väčších členských štátoch sa systém vzťahuje približne na 1 000 až 2 500 prevádzok, v ostatných členských štátoch sa počet prevádzok podieľajúcich sa na systéme pohybuje v rozmedzí 50 až 400.

 

Odhady Európskej Komisie na náklady systému obchodovania s kvótami a úloha zúčastnených spoločností v tomto systéme.

Od 1. januára 2005 sa od spoločností vyžaduje sledovať svoje emisie. Na konci každého roka musia vypracovať správu o ročných emisiách, ktorú overí tretia strana (podobne, ako overenie finančných výkazov spoločnosti audítorom). Súčasne sa spoločnosti budú musieť ubezpečiť, že vlastnia dostatočné množstvo pridelených kvót, z ktorých budú rok po roku odovzdávať, aby neboli finančne sankcionované.

Štúdie vypracované Európskou Komisiou vedú k záveru, že ciele je možné dosiahnuť s ročnými nákladmi od 2,9 miliárd EUR do 3,7 miliárd EUR, čo je menej ako 0,1 % HDP v EÚ. Jedna z týchto štúdií vedie k záveru, že bez systému obchodovania s emisnými kvótami by náklady dosiahli 6,8 miliárd EUR. Obchodovanie s emisnými kvótami by tak malo pomôcť ešte viac znížiť náklady na dosiahnutie cieľov Kjótskeho protokolu.

 

Aký úžitok budú mať spoločnosti z obchodovania s emisnými kvótami?

Povedzme, že každá zo spoločností A a B emituje ročne 100 000 ton CO2. Vláda poskytne každej z nich emisnú kvótu 95 000. Jedna kvóta predstavuje právo vyprodukovať 1 tonu CO2. Ani jedna zo spoločností teda nemá svoje emisie plne pokryté. Na konci každého roka musia spoločnosti odovzdať také množstvo kvót, ktoré zodpovedá ich emisiám počas roka, nech sú emisie jednotlivej spoločnosti akékoľvek.

Obe spoločnosti A a B teda musia pokryť 5 000 ton CO2 a majú dva spôsoby, ako to urobiť. Alebo znížia svoje emisie o 5 000 ton, alebo kúpia 5 000 kvót na trhu. S cieľom rozhodnúť sa, ktorý spôsob si zvolia, spoločnosti porovnajú náklady na zníženie vlastných emisií o 5 000 ton s trhovou cenou kvót.

Ak by bola trhová cena kvóty napríklad 10 EUR za tonu CO2 a náklady spoločnosti A na zníženie emisií by boli 5 EUR (t. j. nižšie, ako trhová cena). Spoločnosť A zníži svoje emisie, pretože je to lacnejšie, ako kúpa kvóty. Spoločnosť A môže znížiť svoje emisie aj o viac ako 5 000 ton (napr 10 000 ton). Situácia spoločnosti B môže byť opačná. Pokiaľ by jej náklady na zníženie emisií boli 15 EUR (t. j. vyššie, ako trhová cena), spoločnosť dá prednosť kúpe kvóty pred znížením emisií.

Spoločnosť A minie 50 000 EUR na zníženie emisií pri nákladoch 5 EUR za tonu, a získa 50 000 EUR z predaja 5 000 ton pri cene 10 EUR za tonu. Takto spoločnosť A plne pokryje svoje náklady na zníženie emisií predajom kvót, pričom však bez systému obchodovania s emisnými kvótami by znášala čisté náklady 25 000 EUR. Spoločnosť B míňa 50 000 EUR na zakúpenie 5 000 ton pri cene 10 EUR za tonu. Ak by neexistovala pružnosť poskytnutá systémom obchodovania s emisnými kvótami, spoločnosť B by musela minúť 75 000 EUR.

 

Fungovanie systému na obchodovanie s kvótami v praxi

Spoločnosti so záväzkami môžu obchodovať s kvótami priamo jedna s druhou alebo môžu kupovať alebo predávať prostredníctvom makléra, banky alebo iného sprostredkovateľa obchodu s kvótami. Existuje aj elektronický systém registrácie, ktorý sa podobá bankovému systému, ktorý sleduje vlastníctvo peňazí na účtoch, ale nesleduje obchodné transakcie na trhoch s tovarom a službami, ktoré spôsobujú, že peniaze prešli z rúk do rúk.

Systém je výhradne elektronický, takže neexistujú žiadne kvóty vytlačené na papieri, ale budú existovať len vo forme on-line účtu v registri. Každá spoločnosť so záväzkom a ktorákoľvek osoba, ktorá má záujem o nákup alebo predaj kvót, musí mať teda účet.

*Kjótsky protokol je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy, je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním. Krajiny, ktoré podpísali tento protokol sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov.

 

Text: Michal Gonda

 

kvoty2

Stav prijatia Kjótskeho protokolu v roku 2009

krajiny, ktoré podpísali a ratifikovali (zelené)
krajiny, ktoré podpísali, zamietli ratifikáciu (červené)
krajiny, ktoré nezaujali stanovisko (šedé)

 

 

 

Diskusia k ��?l���¡nku

Späť

Témy:

Bioplynové stanice v EcoTechnike