Bioplynove_stanice - EcoTechnika

Biopalivá horšie než uhlie?

Podľa komisára pre životné prostredie Brusel neodhadol problémy, ktoré mu cieľ pre biopalivá spôsobí v ekológii a cenách potravín.

 

polakova1

 

Európska komisia by mala predstaviť energeticko-klimatický balíček návrhov, ktorý by mal pomôcť zmierniť otepľovanie planéty. Jeho súčasťou bude plán, ako majú štáty únie znížiť emisie skleníkových plynov. Podľa posledných informácií z únie by však pravidlá mali byť oproti pôvodným plánom pozmenené. Podľa niektorých vedcov totiž biopalivá, ktoré sú jedným z kľúčových bodov na zníženie produkcie skleníkových plynov, prinášajú viac škody ako úžitku.


Žiadajú moratórium

Takmer pred dvomi rokmi Európska únia schválila predbežný plán postupného znižovania skleníkových plynov, ktorého súčasťou je aj využívanie biopalív. V rámci neho počíta s tým, že do roku 2020 by 10 percent pohonných látok mali predstavovať práve biopalivá. Vedci a ekológovia však už nejaký čas poukazujú na nebezpečenstvo vyplývajúce z ich nekontrolovanej produkcie.
Britskí poslanci z výboru pre životné prostredie dokonca podľa BBC vyzvali úniu na moratórium na využívanie biopalív. Sú presvedčení, že únia celé roky chybne uprednostňovala biopalivá v doprave, pričom tie by boli omnoho efektívnejšie, ak by sa využívali na kúrenie a chladenie. Moratórium žiadajú dovtedy, dokiaľ sa nepreukáže, že biopalivá je možné vyrábať bez negatívnych dosahov na životné prostredie a spoločnosť. Je to už druhá výzva na moratórium. Minulý rok žiadal 5-ročné moratórium na pestovanie biopalív odborník OSN na výživu Jean Ziegler, ktorý ich produkciu z obilnín označil za "zločin proti ľudskosti".

 

Dvojaké správy z Bruselu

Brusel však výzvu britských poslancov ostro odmietol a vyhlásil, že stanovený cieľ 10 percent biopalív v pohonných látkach do roku 2020 ostane zachovaný. Ako povedal komisár pre energetiku Andris Piebalgs, biopalivá sú stále najrýchlejšou alternatívou znižovania skleníkových plynov z áut. "Európska komisia ostro odmieta závery britskej snemovne," dodal Piebalgs.

Iný názor má však komisár pre životné prostredie Stavros Dimas. Ten pripustil, že únia "neodhadla problémy, ktoré jej 10-percentný cieľ na biopalivá spôsobí v ekológii a cenách potravín". Podľa neho by dokonca "bolo lepšie od tohto cieľa odstúpiť, ak by mal ďalej ničiť životné prostredie a ľudí v chudobných krajinách". Je tak možné, že ani v únii nebudú jednotné názory.
Faktom je, že Brusel celkovo pripustil problém biopalív, a ak by sa aj nedohodol na zmiernení 10-percentnej hranice do roku 2020, plánuje ďalšie kroky. Tie by podľa stránky euroobserver mali zahrňovať napríklad ich certifikáciu či zákaz dovozu palmového oleja, pre ktorý farmári likvidujú dažďové pralesy.

 

polakova2

 

Biopalivá horšie než uhlie?

Podľa viacerých výskumov uskutočnených v Európe aj USA sa vedci zhodli v jednom - biopalivá získavané z kukurice, sóje a cukrovej trstiny majú na životné prostredie škodlivejší dosah ako fosílne palivá. Ako informoval britský denník Guardian, podľa Jörna Scharlemanna a Williama Laurancea zo Smithsonian Tropical Research Institute v Paname EÚ aj iní brali pri hodnotení plodín do úvahy iba objem skleníkových plynov, ktoré palivo z takýchto plodín produkuje.
Vedci však poukázali na omnoho komplexnejšiu metódu, ktorú vypracoval Švajčiar Rainer Zah z Empa Research Institute. Ten okrem tohto kritéria zahrňuje aj dosah na biodiverzitu a stratu lesného porastu a ornej pôdy pri rozširovaní plôch pre biopalivové plodiny. Z 26 hodnotených biopalív 21 dokázalo znížiť emisie plynov do ovzdušia o vyše 30 percent, no až 12 z nich malo zároveň škodlivejšie účinky na životné prostredie než uhlie alebo ropa. Medzi nimi bol etanol z cukrovej trstiny, bionafta zo sóje, ako aj z palmového oleja. Omnoho lepšie výsledky dosiahli biopalivá získavané z odpadov ako použitý jedlý olej či etanol získaný z tráv alebo drevnej hmoty. Podľa CBC kanadskí vedci v tomto smere poukazujú na prednosti rýchlo rastúcich topoľov, konope alebo vŕby.
Vedci v tomto smere skritizovali aj vysoké dotácie, ktorými vlády priamo tlačili farmárov do pestovania týchto plodín. V USA vďaka dotáciám masový presun z potravinovej sóje do palivovej kukurice spôsobil rast cien oboch potravinových plodín. "V prípade sóje to však viedlo k zvýšenému záujmu o pestovanie sóje v Brazílii a masový výrub dažďových pralesov a tropických saván," vyhlásili Scharlemann a Laurance. Pralesy a savany pritom v najväčšej miere pohlcujú skleníkové plyny.
Práve na túto legislatívu, v rámci ktorej únia chce zakázať dovoz palív produkovaných na území lesov, pralesov, mokradí, lúk a pastvín, sú mimoriadne zvedavé Malajzia a Indonézia. Európa vo veľkom dováža napríklad palmový olej z Malajzie, Indonézie a Thajska, etanol z Brazílie či sóju vyprodukovanú na plochách po dažďových pralesoch. Podľa organizácie Priatelia Zeme sa odlesňovanie v juhovýchodnej Ázii v prospech palmových plantáží podieľa na ročnej produkcii CO2 ôsmimi percentami.

 

polakova3

 

Stop dotáciám

Aj podľa OECD dotácie spôsobujú komplikácie. Práve vďaka nim vzrastie svetová produkcia biopalív do roku 2016 o 160 percent. To by znamenalo, že palivové plodiny by len v únii zabrali polovicu pôdy určenej na pestovanie potravinových plodín a tlačili na ceny.
Mnohé vlády preto už dotácie zastavujú. Ako informoval International Herald Tribune, Švajčiarsko, Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Británia, Austrália a niektoré provincie Kanady zrušili alebo prehodnocujú dotácie pre farmárov, spracovateľov biopalív a distribútorov. Napríklad Švajčiarsko bude podporovať ako biopalivá len tie, ktoré budú produkovať o 40 percent emisií menej na liter než bežné pohonné látky. Podľa Lukasa Gutzwillera z Federálneho energetického úradu vo Švajčiarsku bude pre etanol z kukurice či repky olejnej problém túto normu splniť. Podobne postupujú aj Nemecko a Holandsko.

 

Dana Poláková

Obr: Initiative for Bioenergy Crops

 

Späť

Témy:

Bioplynové stanice v EcoTechnike