Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nemá zhruba 1,2 miliardy ľudí na svete prístup k pitnej vode. Znečistená, vo väčšine prípadov neopracovaná, povrchová voda obsahuje nielen nečistoty, ale je navyše plná baktérií a parazitov. Tie spôsobujú ochorenia, na ktorých následky zomrie každých 15 sekúnd jeden človek - to sú ročne 2 milióny ľudí, väčšinou detí.
Bežné technológie na úpravu vody sú v rozvojových krajinách nepoužiteľné - náklady na ich obstaranie sú astronomické. Vedci preto hľadali cestu, ako zabezpečiť pitnú vodu aj pre tieto odľahlé osady. Riešenie musí spĺňať niekoľko podmienok, najmä nízke obstarávacie náklady, jednoduchosť ovládania a nezávislosť od elektrickej energie a ďalšej infraštruktúre, ktorá v rozvojových krajinách chýba.
Zdá sa, že obyvateľom Obambo-Kadenge sa blýska na lepšie časy. Dedina ležiaca v západnej Keni bola vybraná na pilotnú inštaláciu prenosných filtrov "SkyHydrant". Dodala ich austrálska nezisková organizácia Sky Juice v spolupráci so spoločnosťou Siemens.

Systém funguje na princípe samospádu. Voda z hrádze je za použitia veternej energie prečerpaná do samostatnej umelej nádrže, ktorá je umiestnená aspoň 1,5 metra nad vlastnými filtrami. Voda tak získa dostatočný tlak, aby mohla pretiecť filtračné jednotkou. Surová voda vchádza do cca jeden meter dlhých dutých miniatúrnych vlákien. V tých tkvie tajomstvo celého systému. Znečistená voda priteká z vonkajšej strany trubičiek, je pretláčaná stenami membrán dovnútra kde sa naakumuluje z ich vnútornej strany. Veľkosť pórov je totiž iba 100 nanometrov, čo stačí na odstránenie väčšiny pevných nečistôt a baktérií (veľkosť baktérie dosahuje 2-3 mikrometre, najmenšie z rodu Mycoplasma majú 0,1 - 0,3 mikrometrov). Filtre sa ľahko čistia - jednoducho sa obrátia proti prúdu vody a vlákna sa vypláchnu. V závislosti od znečistenia vody sa čistia niekoľkokrát za deň.
Obambo-Kadenge dnes má filtre, ktoré produkujú 2 000 litrov čistej vody za hodinu, čo robí (vrátane prestávok) cca 20 000 - 30 000 litrov za deň. Náklady na prevádzku systému sú nízke - menej ako 50 centov na osobu za rok, životnosť zariadenia by mala byť minimálne 10 rokov. Dôležité je, že obyvatelia dediny za vodu platia, aj keď úplne symbolickú sumu.
Využitie čistiacich staníc sa plánuje nielen v krajinách tretieho sveta, v ktorých ľudia nemajú prístup k pitnej vode a nemôžu si dovoliť drahé úpravne vody. Uplatnenie nájdu aj pri prírodných či iných katastrofách a vo všetkých situáciách, keď terba rýchlo dodať pitnú vodu a pritom chýba, alebo je poškodená základná infraštruktúra.
Zdroj: Siemens
